Na druhej strane sú však Iránci, alebo Peržania národom s bohatou históriou, ktorá siaha až do obdobia hlbokého staroveku. Je to národ, ktorého ríša obsiahla obrovskú plochu Blízkeho a Stredného východu. Na území starovekej Perzie sa objavilo prvé monoteistické náboženstvo - zoroastrizmus, ktorého učenie podľa tradície zvestoval a šíril prorok menom Zarathustra. Toto náboženstvo bolo v priebehu 7. a 8. stor. nášho letopočtu postupne vytlačené na okraj postupujúcim islamom, ktorý do Perzie priniesli Arabi počas dobývania Blízkeho a Stredného Východu. No napriek tomu sa aj v dnešnom Iráne zachovala nepočetná skupina vyznávačov tohto náboženstva.
Čo však mnoho ľudí nevie, je, že Peržania, resp. dnešní Iránci sú pôvodu indoeurópskeho a nie semitského ako Arabi alebo Židia. To znamená, že aj perzština, alebo zaban - e - farsí je pôvodom indoeurópskeho, rovnako ako takmer všetky európske jazyky (okrem maďarčiny, fínčiny, lapončiny ). Počas svojho vývoja storočiami bola perzština ovplyvnená samozrejme aj arabčinou, či turečtinou a písaná je variantom arabskej abecedy, od ktorej sa však odlišuje v tom, že obsahuje okrem písmen, ktoré využíva arabčina, má aj štyri vlastné. Ide o písmena ž, č, g, p.
Tento záujem o históriu a súčasnosť Iránu a fakt, perzština je indoeurópsky jazyk a napriek tomu pôsobí pre Európana dosť exoticky ma doviedol k tomu, aby som sa poobzeral po nejakých študijných materiáloch, z ktorých by som bol schopný niečo sa z tohto jazyka naučiť. Aj napriek tomu, že perzština nie je zďaleka tak rozšírená ako arabčina (materiály k arabčine sa dajú nájsť pomerne jednoducho v lepšom kníhkupectve) sa mi pomerne rýchlo podarilo nájsť internetovú stránku, kde je úplne úžasným spôsobom vysvetlená nielen gramatika perzštiny, ale obsahuje aj slovnú zásobu ku každej lekcii, rôzne básne, texty a pod. Predpokladal som, že naučiť sa abecedu bude trvať dlhší čas, no ako sa vraví, nič nie je také zložité ako sa na prvý pohľad zdá, a abecedu som sa naučil za tri dni. Naozaj to nie je nič ťažké. Zo začiatku môžu byť problémy s písaním, keďže sa píše sprava doľava a písmena sa píšu ináč na začiatku, v strede a na konci slova, no aj toto sa dá s trochou cviku pomerne rýchlo zvládnuť. Ďalším problémom bolo zo začiatku aj čítanie slov, keďže perzština nezapisuje krátke samohlásky. Treba sa však učiť fonetický prepis slov a postupom času sa človeku dostane do krvi aj správne čítanie. Aj bez zapísaných samohlások.
Ďalším plusom je u mňa zrozumiteľnosť perzštiny. Zrozumiteľnosť v tom zmysle, že nejde o typ jazyka ako francúzština, kde nezainteresovaný človek takmer vôbec nie je schopný odhadnúť kedy skončilo slovo a kedy začalo druhé a má z toho napokon v hlave poriadny zmätok. Práve naopak, v prípade tohto jazyka mám pekný prehľad o tom čo sa hovorí a čo mám napríklad pred sebou na papieri, jazyk je výrazný. Toľko aspoň na úvod do tohto zaujímavého, starého a veľmi pekného jazyka.
Tento text nemá za cieľ byť textom odborným. Nie som jazykovedec, ani orientalista. Som len mladý človek, ktorý sa rád učí cudzie jazyky a ktorého zaujal práve tento, pre väčšinu z nás, neznámy jazyk, ktorý mnohí považujú za arabčinu a rád by ho predstavil aj iným možno budúcim záujemcom o dejiny a kultúru Perzie a Iránu.
Ak by mal niekto záujem, tak dávam do pozornosti spomínanú internetovú stránku: www.easypersian.com
