Jednoduchá zábava - najlepšia zábava?

Autor: Tomáš Zausin | 7.7.2012 o 0:53 | Karma článku: 9,09 | Prečítané:  1639x

Pred niekoľkými rokmi bol v USA nakrútený film s názvom Idiocracy (u nás uvedený ako Absurdistán), ktorého názov veľmi dobre vystihuje o čo v ňom išlo. Divák sa ocitne v USA roku 2505, kedy je už ľudstvo na takej nízkej vedomostnej a mentálnej úrovni, až máme pocit, že aj praveký človek sa pohyboval vo vyšších sférach IQ. V rámci akéhosi experimentu sa v roku 2505 ocitne aj mladý muž Joe Bowers, ktorý v roku 2005 predstavoval absolútne priemerného človeka, no o 500 rokov neskôr bude v porovnaní s ostatnými ľuďmi doslova génius.

Ide o dosť slabý film, ktorý nestojí za pozetie. Ak teda nie ste nejaký filmový publicista alebo fanúšik herca Luka Wilsona. Ale v tom prípade ste ho už isto videli. Spomínam ho len v súvislosti s tým, o čom chcem písať.

Čoraz častejšie totiž mávam pocit, že človek speje presne k tomu, čo predstavuje spomínaný film. Dostupnosť informácii je vďaka internetu, satelitu, káblovej televízii a pod. omnoho väčšia než bola pred 30 či ešte 20 rokmi. V dnešnej dobe nie je problém sledovať správy na CNN, BBC, či Al-Ďzazíre,rovnako ako nie je problém kedykoľvek si prečítať talianské, španielské, britské, či americké noviny. Hudba je vďaka MP3 omnoho dostupnejšia, než v časoch vynilových platní, vďaka internetu sa taktiež rozšírila možnosť pozrieť si takmer akýkoľvek film. Zaiste bude takmer každý súhlasiť, že táto ľahká dostupnosť informácii priniesla do života každého z nás mnoho pozitív. Človek už nemusí prácne zháňať zahraničné noviny v papierovom vydaní za drahé peniaze, ak potrebuje získať nejaké zahraničné informácie priamo a nie z prekladu, ale z originálu. Stačí, že si nakliká internetovú adresu daného periodika do vyhľadávača a nájde si presne to, čo potrebuje. Za pár minút a nestohojí ho to nič. Rovnako sa hudba stala oveľa dostupnejšou, vďaka rôznym internetovým music-shopom, MP3 online shopom a pod. To isté sa týka filmov a ostatných médii. Ako sa však vraví, každá minca má dve strany, a tak spolu s mnohými pozitívami sa objavujú aj veci negatívne. Či už ide o nelegálne sťahovanie hudby a filmov ( na ktoré mám názor dosť odlišný od vydavateľstiev a rôznych ochranných združení),pokles predaja klasických papierových vydaní novín na úkor internetových vydaní, alebo mnohé iné ďalšie. No môj názor je taký, že tieto problémy nie sú tak vážne ako to, čo táto dostupnosť médii a informácii spôsobuje u mnohých ľudí. Väčšina populácie má problém vyselektovať zo všetkých tých možných informácii, filmov, či hudby to čo je skutočne podstatné a má nejakú hodnotu. Príjmu bez akýchkoľvek námietok to, čo im je podstrčené priamo pod nos, hotové a vôbec nazamyslia nad pridanou hodnotou daného produktu. Tá je v drvivej väčšine nulová. Ľudia majú radi jednoduché veci, pri ktorých netreba zapnúť mozgové závity, veci, ktorých jedinou úlohou je pobaviť, či šokovať. A to vedia veľmi dobre dramaturgovia v televíziach, rádiach, či kinodistribútori. A preto ponúkajú takúto absolútne jednoduchú, dosť často až primitívnu zábavu ľuďom veľmi radi a "plnými dúškami." Samozrejme ľudia to príjmu veľmi radi, pretože pri tom netreba rozmýšľať, oddýchnu si pri tom a sú spokojní.

O tom všetkom svedčí najmä predávanosť a obľúbenosť spomínaných segmentov, kde na najvyšších priečkách figurujú bulvárne noviny a časopisy, ľúbostné a detektívne romány autorov, ktorí sú schopní vyprodukovať ročne aj dve - tri diela, rádia, ktoré omieľajú vkuse dokola,tie isté "hity diskoték" , či filmy, ktoré už pri svojom uvedení patria na smetisko filmových dejín. Ak sa na to pozrieme bližšie, tak zistíme, že najpredávanejšie noviny sú bulvárný plátok, plný absolútne nepodstatných informácii typu - kto, kde s kým a ako dlho bol a prečo má slečna X modrú sukňu, keď pán Y jej predsa vyslovene povedal, že sa jej hodí viac červená farba.

V segmente rádiového vysielania sú najpočúvanejšie rádia, hrajúce dokola tie isté (s)hity, ktoré sú vo veľkej miere vykrádačkami starších hitov, ktoré cieľové publikum týchto rádiostaníc vôbec nepozná. Tieto (s)hity sú samozrejme veľmi často žiadané aj hrávané na diskotekách, kde DJ asi v živote nevidel naživo mixpult. Samozrejme všetko sú to (s)hity, ktorých trvanlivosť je menšia než trvanlivosť čerstvého chleba.

Samozrejme nezabúda sa ani na klasických knižných čitateľov, ktorí ešte nepodľahli sile elektronických čítačiek, alebo si nepovedali - Veď aj tak je všetko na nete - a skalopevne sa držia svojich papierových miláčikov. Brigádoval som mesiac pred Vianocami v istom slovenskom reťazci kníhkupectiev, a tak viem, čo ľudia najviac nakupovali. Kto by si myslel, že to boli diela Dostojevského, Orwella, Pasternaka a pod. tak ten by sa veľmi mýlil. (Myslím si, že taký naivný nie je nik). Pravdu by mal ten, kto by povedal, že najviac predávané diela boli práve tie od Danielle Steel, Rosamunde Pilcher a niekoľkých slovenských autoriek ľúbostných románov, ktorých meno mi vyfučalo z hlavy skôr, než som ho prečítal. Ďalej to boli Upírske denníky, knihy súčasného slovenského autora detektívnych románov a samozrejme biografia Steva Jobsa, ktorá prišla práve v tom čase na slovenský trh. Takže žiadne čítanie, kde by sa vyžadovalo aspoň trocha pohnúť mozgovými závitmi. Nie, na týchto knihách je ukrytý nápis - Zákaz používania rozumu -

A napokon sa dostávame k filmovej oblasti, ktorá je mi veľmi blízka nakoľko mám úspešne ukončené tri roky štúdia filmovej vedy ( nechválim sa, len konštatujem). Diváci akoby si zvykli, že pred vstupom do kina je povinnosťou každého vypnúť mozog, vziať si do ruky pukance, kolu a čo najviac sa zabávať. S výnimkou ASFK, ktorá je orientovaná výhradne na náročnejšieho diváka, si to uvedomujú aj filmoví distribútori a tomu prispôsobujú aj svoju ponuku. Priznám sa, že keď sa pozriem na filmy, ktoré sa za posledné dva roky objavili v slovenskej distribúcii,(ak nezáratam vyššie spomínanú ASFK) tak mám ozaj problém vybrať si desať filmov o ktorých by som mohol povedať, že boli skutočné dobré. Tie najlepšie filmy sa podarilo vidieť práve mimo bežnej distribúcie, a to na MFF Bratislava, či na LFŠ Uherské Hradište. Filmová distribúcia je primárne zameraná na priemerného diváka, ktorému len ťažko čosi povedia mená ako Truffaut, Jarmusch, či Kaurismaki a ktorého filmový (ale aj estetický vkus) sa vyvíja (alebo degeneruje?) pri filmoch ako Paranormal Activity, Piráti z Karibiku 4, či Invázia do L.A.

A na záver: Myslím si, že programy ako Modré z neba, Hotel Paradise, Farma a pod. ani nepotrebujú komentár. Neostáva teda nič iné, len s rozumom selektovať príjmané informácie, snažiť sa vlastnosť správneho výberu cibriť aj u ľudí okolo seba, ktorým táto schopnosť chýba. Veď napokon, všetko spomínané je závisle len a len na divákoch, poslucháčoch a čitateľoch. A čím menej ich bude, tým skôr je tu šanca, že sa tieto segmenty degenrujúce vkus, estetické cítenia a rozum stratia z dohľadu. Nemyslím si, že sa táto situácia obráti k lepšiemu v dohľadnom čase, ale budem sa o to snažiť, aby som aj ja k tomu, čo najviac a najskôr prispel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?