Mesiac medzi knihami

Autor: Tomáš Zausin | 27.1.2013 o 18:23 | Karma článku: 8,64 | Prečítané:  615x

Vždy som mal rád kníhkupectva. Prechádzať sa medzi regálmi s knihami, cítiť vôňu papiera a samozrejme na konci návštevy si nejakú tú knihu odniesť domov. Preto, keď som dostal možnosť vyskúsať si prácu v kníhkupectve,som sa rozhodol takmer okamžite. Nešlo o TPP, ale iba o brigádnicke miesto na obdobie pred Vianocami, kedy sú takmer vo všetkých obchodoch potrebné všetky ruky navyše.

Tým kníhkupectvom bola jedna z predajní najväčšej siete kníhkupectiev na Slovensku. Do práce som nastúpil na konci novembra, kedy majú vianočný ošiaľ v plnom prúde ešte len mobilní operátori a hypermarkety, s veľkým elánom v srdci aj hlave a s myšlienkou, že si konečne vyskúšam ako to chodí v ozajstnom kníhkupectve. Ako brigádnik som sa samozrejme za pokladňu nedostal, a tak sa náplň mojej práce obmedzila na sklad a predajňu. Kým to bola práca v sklade, bolo to celkom fajn. Knihy distribútor privážal takmer každý deň a bolo ich treba roztriediť, spísať, oblepiť cenovkami a čas ubiehal pri tejto práci pomerne rýchlo. Horšie to však už bolo na predajni a najmä ak distribútor nepriviezol nové knihy. Až do tretieho decembrového týždňa kupujúcich nebolo mnoho, preto sa väčšina mojej práce (ak teda neprišli nové knihy, resp. ak prišli tak po ich roztriedení a ocenení) sústreďovala na dokladanie kníh do regálov,prípadne ich zarovnávaním v policiach. Zarovnávaním kníh som strávil jednoznačne najviac času počas svojho pôsobenia v predajni. Všetci predsa vieme ako to chodí. Človek si vyberie knihu, prelistuje a častokrát ju vráti na iné miesto odkiaľ ju vzal, alebo ju položí naopak a pod. Nikdy by som si však nebol pomyslel, že nezarovanané knihy môžu predstavovať taký veľký problém. Občas som mal dokonca pocit, že mať dokonale zarovanané knihy v policiach je hlavným cieľom a povinnosťou predajne. Stalo sa mi viackrát, že keď pre mňa nemali aktuálne nejakú úlohu, tak ma poslali zarovnávať knihy. Zarovnal si raz? Obehni si to ešte raz, či niečo nevynechal. Knihy dnes už nové neprídu, na vysávanie je ešte skoro a domov ťa ešte poslať nemôžme. Po krátkom čase mi to začalo liezť strašne na nervy, najmä ak sa vedúca dožadovala mojej prítomnosti na predajni, lebo bude treba pomôcť, aby som napokon skončil pri zarovnávaní kníh. A Boh ťa ochraňuj, ak sa náhodou pozrieš do nejakej knihy a začneš si v nej listovať. Aj keď aktuálne pre teba prácu nemáme, ľudí na predajni nieto a ty si obehol už minimálne trikrát celú predajňu a všetko je na svojom mieste, do knihy sa pozrieť nemôžeš ! No oveľa dôležitejšie ako mať zarovanané knihy je podľa mňa mať v predajni kompetetných ľudí, ktorí vedia čo predávajú a vedia poradiť zákaznikovi pri výbere knihy.

A tu je kameň úrazu. Nie som síce nijaký literárny vedec, vydavateľ ani nič podobné. No knihy mám rád, čítam ich a mená ako Tolstoj, Orwell, Pamuk, alebo Eco mi nie sú neznáme. Čo sa nedá povedať o predávajúcich minimálne v tejto konkrétnej predajni. Vedieť, kde je aká kniha uložená je síce pekné a žiadúce, no poradiť zákaznikovi v štýle: "Kúpte mu túto knihu, tú teraz kupuje veľa ľudí" je podľa môjho názoru veľmi amatérske. A to nehovorím o tom, že predávajúca nemala ani páru akú knihu vlastne ponúka, keďže odpoveď na otázku zákaznika o čom tá kniha je odpovedala v štýle: "Nejaký životopis, toho čo vymyslel počítač". (biografa Stevea Jobsa). Túto knihu som nečítal, neviem sa vyjadriť ku kvalite, ale odporúčať knihu, len na základe toho, že je aktuálnym hitom...no neviem. Vôbec by som sa nečudoval, ak by som nabudúce zistil, že niektorá z týchto predávajúcich nepozná napr. Malého princa.

Napokon prišiel vianočný týždeň, kedy sa do obchodov nahrnie najviac ľudí. Veď to poznáte. Bolo dva dni pred Štedrým dňom, v obchode plno ľudí, každý sa na niečo pýta, niečo hľadá, každá ruka je dobrá. Úlohy, ktoré som dostal od vedúcej som spravil na ďalšie som čakal, zarovnávať knihy nemalo zmysel,keďže na predajni bolo plno ľudí, ktorým sa bolo treba venovať. Prechádzal som sa teda po predajni, kde ma každú chvíľu ktosi oslovil. Jeden zháňa to, druhý zas tamto,prosím Vás kde to nájdem. Ešte aj vedúca,ktorá prešla asi dvakrát okolo mňa, mi na to nič nepovedala, žiadnu novú prácu som nedostal. Preto ma prekvapilo, keď sa objavila vedúca s tým, že vôbec nepomáham a zajtra už nemusím prísť. No okej, veď aj tak mi ostávali už len dva dni. Asi predsa len to zarovnávanie kníh bolo dôležitejšie a akútnejšie ako venovať sa zákaznikom.

Aj napriek tomu, že to zarovnávanie mi išlo časom už poriadne na nervy a trocha nepochopiteľnému "vyhodeniu" som rád, že som si prácu v tomto kníhkupectve vyskúšal. Konečne viem, že rozdiel medzi sieťou kníhkupectiev a sieťou predajní s oblečením  je minimálny. V jednom aj druhom prípade ide len o "továrensky produkt", kde sú nezmyselné pravidlá niekedy dôležitejšie ako odbornosť, prístup a pod. a rozdiel je len v predávanom tovare. Preto aj vďaka tomu si viac vážim kníhkupectva, kde knihy možno nie sú vzorne naukladané a zarovnané podľa pravítka, no predávajúci vie čo predáva, poradí zákaznikovi na základe kvality a osobného vkusu a nie na základe toho, čo je práve hitom a čo číta najviac ľudí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?